Ľudský život a právo na život. Pohľad na rozhraní bioetiky a práva

Fórum pre právnu filozofiu v spolupráci s Katedrou filozofie a dejín filozofie si Vás dovoľuje pozvať na diskusiu, ktorá sa uskutoční :

v stredu 9.4.2008 o 17 : 40 na Filozofickej fakulte UK Šafárikovo námestie č. 6 v miestnosti 520 v Starej budove

na tému:

Ľudský život a právo na život. Pohľad na rozhraní bioetiky a práva

s

Branislavom Fábrym

odborným asistentom na Katedre teórie práva a sociálnych vied Právnickej fakulty UK

Osudy tlačového zákona

Fórum pre právnu filozofiu si Vás dovoľuje pozvať na diskusiu usporiadanú v spolupráci s Klubom Bratislavského inštitútu humanizmu na diskusiu, ktorá sa uskutoční :

v stredu 26.3.2008 o 17 : 00 v sídle BISLA na Groesslingovej 53 (prejdite cez budovu; Klub BIH je v budove na nádvorí)

na tému:

Osudy tlačového zákona

s

Petrom Kunderom, výkonným pracovníkom Aliancie Fair-Play

a

Martinom Muránskym, z Filozofického ústavu SAV

Moderuje Samuel Abrahám. Po diskusii je opäť pripravené občerstvenie.

Dve akcie na obzore - PhD.´s realizujte sa!

Na obzore sa črtajú dve ďalšie akcie. Nejde síce o ortodoxnú právničinu, ale ide o príležitosť pre právnikov priplížiť sa do iných sociálnych vied - pod rúškom akademickej spolupráce:).

1. Partia mladých slovenských ekonómov organizuje cez svoje združenie Virtual Scientific Laboratories akciu nazvanú ako 1st Bratislava Economic Meeting. Pozvanie na keynote lecture prijal profesor financií na University of Chicago Graduate School of Business, Ľuboš Pástor.

Dôležitá informácia. Prijímajú papiere! Komplet informácie tu.

2. Friedrich Ebert Stiftung organizuje podujatie nazvané The Second Forum of Social Science PhD International Conference. Aj toto podujatie sa uskutoční v júni a aj na tomto podujatí prijímajú papiere. Témou je udržateľný rast. Takže - publish or perish! Všetky informácie tu.

Film o procese s Miladou Horákovou

Po tom, čo sa film uviedol v Čechách a aj v Košiciach, ho budeme mať možnosť zhliadnuť aj v Bratislave. Ide o záznam procesu s politickou väzenkyňou, ktorá bola odsúdená na smrť. Viac informácii o procese a o osobe Milady Horákovej tu, tu a tu (posledný link po anglicky).

Prípadom sa zaoberalo aj Jinéprávo, tu.

Tuto je samotný oznam o mieste konania a ostatné podrobnosti.

Kino MLADOSŤ
Hviezdoslavovo nám. 17
12.3.2008 17:00

Soudy členských státu jakou soudy Spoločenství; lucemburský mýtus a 27 realit

Fórum pre právnu filozofiu si Vás dovoľuje pozvať na diskusiu usporiadanú v spolupráci s Klubom Bratislavského inštitútu humanizmu na diskusiu, ktorá sa uskutoční :

v stredu 27. 2.2008 o 17 : 00 v sídle BISLA na Groesslingovej 53 (prejdite cez budovu; Klub BIH je v budove na nádvorí)

na tému:

Soudy členských státu jakou soudy Spoločenství; lucemburský mýtus a 27 realit

s doktorandom na Európskom univerzitnom inštitúte, absolventom MJur. programu na Oxforde a prispievateľom na populárny právnický blog Jinéprávo,

Michalom Bobekom

Moderovať to budem ja:). Po diskusii je pre Vás pripravené malé občerstvenie, čo dáva nádej na nejaké kuloárne diskusie:).

Konferencia o prijatí EURA v Bratislave a Ľudské práva v Košiciach

Študentské združenie ELSA usporiada 4. - 5. marca 2008 konferenciu s názvom Úloha práva v procese menovej sukcesie. Približný harmonogram môžete nájsť tu, informácie o tom, ako sa konferencie zúčastniť tu, a predbežný zoznam účastníkov tu (v menu naľavo pod "účastníci"). Stránku sa oplatí sledovať, nakoľko pribudnú upresnenia tém, účastníkov, či organizačných vecí.

Lákať by určite mala téma, ktorá rozhodne patrí k tomu najdôležitejšiemu, čo bude mať vplyv na chod našej krajiny, rovnako ako účasť zaujimavých mien. Za všetkých spomeniem profesora Iaina Begga z LSE, doktora Frederica Allemanda z Université Paris 1 Panthéon Sorbonne, či profesora Helmuta Siekmanna z Institute for Monetary and Financial Stability, a k tomu navyše viacerí predstavitelia reprezentujúci EÚ a tiež vrcholní predstavitelia Slovenskej republiky a domácej akademickej scény.

Toto všetko mi napovedá, že by sa mohlo jednať o veľmi podarenú akciu.

V Košiciach sa však tiež dejú veci. Sledujte stránku, rovnako ako v prvom prípade, bude postupne dochádzať k upresneniam. Mimochodom, môžete zasielať aj svoje práce!

Právnickú liaheň, ako aj právnickú verejnosť, čaká zaujímavá jar. Hádam sa pochlapí aj Fórum pre právnu filozofiu :).

Smrť doktrinalizmu ?

Na horúcej linke Volokh conspiracy - Balkinization prebehla pred pár mesiacmi zaujímavá výmena úderov názorov ťažkých váh americkej právnej akadémie.

Začal to nenápadne Einer Elhauge porovnaním súčasného stavu právnej vedy a bejzbalových štatistík.

Podľa Elhaugeho súčasnému právu chýba štatistická hodnovernosť, teda to, čo naopak nechýba súčasnému bejzbalovému skautingu. Väčšina doktrinálnej práce pozostáva z popisných článkov, resp. z pokusov vysvetliť právne dôsledky alebo predpovedať budúce rozhodnutia výlučne formálnou logikou. S takýmto doktrinalistickým prístupom sa nedostanete na najlepšie právnické školy, ergo doktrinalizmus je mŕtvy!

Voči tomu sa však ohradili preborníci Larry Tribe, Jack Balkin a Orin Kerr. Tu, tu a tu zhodne tvrdia, že doktrinalizmus definovaný tak úzko ako v Elhaugeho prípade, je mŕtvy už dávno. Balkin naviac tvrdí, že podobným spôsobom sa právnickej profesii zastrájal už v roku 1897 Oliver Wendell Holmes. Dôvod prečo sa tieto periodické predpovede neplnia je, že akademici pripravujú v prvom rade budúcich právnikov, t. j. sudcov, advokátov a pod. a len výnimočne sociálnych vedcov. Preto budú podľa Balkina profesori práva aj naďalej klásť dôraz na študovanie právnych predpisov a judikatúry a ich analýzu (avšak nielen logickú, ale aj historickú či funkcionalistickú).

Odpoveď prof. Elhaugeho ukázala, že rozdiely v chápaní súčasného stavu právnickej akadémie zrejme nebudú až take veľké ako sa zdali. Napriek tomu, že miestami celá debata pripomínala jednu známu scénku, dajú sa z nej vytiahnuť dôležité ponaučenia.

1. Právo sa čoraz viac stáva interdisciplinárnym odborom. Diskutovať o interupciách bez toho, aby sme poznali vývojové štádia plodu, či o antritrust opatreniach bez toho, aby sme mali spoľahlivé čísla o správaní firiem, bude v akadémii (v počiatkoch najmä v tej zaoceánskej) čoraz tažšie. Právne doktríny našich dedov sa zrejme podrobia hlbšiemu (nielen) štatistickému skúmaniu. Vydrží zásada in dubio pro reo aj keby sa zistilo, že 95 % takýchto omilostení vedie k závažnej protiprávnej činnosti? S Blackstoneovým “radšej prepustiť desiatich vinných ako odsúdiť jedného nevinného” sa už americký ekonóm Landsburg pohral! Nahradia advokátov počítače? Je trest smrti skutočne nezlúčiteľný s ochranou ľudských práv? Na tieto otázky nám dávajú tradície, zvyky a presvedčenia často jednoduché odpovede, ktoré si právo adoptovalo a neskôr ich nazvalo princípmi alebo zásadami. Avšak rozvoj iných vied nám poskytuje stále viac vstupných informácií k ich vyriešeniu.
2. To, či sa predpoveď v bode 1. naplní závisí vo veľkej miere od toho, čomu orgány tvoriace a aplikujúce právo prisúdia väčšiu presvedčivosť. Pokiaľ argumenty štatistikou či ekonometriou, prípadne akoukoľvek inou vedou, nebudu pred súdmi presvedčívé a ak ich budú ignorovať aj tvorcovia práva, je veľmi pravdepodobné, že doktrinalizmus nikdy nezomrie. K rozvoju interdisciplinarity navyše zrejme prispieva aj pocit presýtenosti doktrinalizmom, ktorý môže v očiach americkej právnickej omladiny vyzerať nevedecky-nepresvedčivo. Sú podobne presýtení aj slovenskí či českí študenti?

Interdisciplinarita pri tvorbe práva

Právo sa jednoducho nevyhne špecifikám regulovaných oblastí ľudského správania. Tak ako sa právnik počas svojho štúdia nedozvie čo je to ionizačné žiarenie, nedozvie sa fyzik, čo je to princíp zákazu retroaktivity (aj keď predpokladám, že fyzik by si svoje vedomosti doplnil o poznanie ľahšie).

Ich (ne)vedomosti sa však na papiery stretnú a výsledkom by mala byť úprava, ktorá rieši technický problém a zároveň nekoliduje s právnym systémom, skrátka úprava funkčná. Treba dať hlavy dohromady.

Právnik má množstvo poznatkov, ktoré sú pre funkčnú úpravu nepostrádateľné. Pozná judikatúru, spôsob rozhodovania v prípade konfliktu techniky používané stranami pred súdom, právnu úpravu predpisov vyššej právnej sily, hodnotové pozadie iných právnych predpisov, procesné obmedzenia hmotnoprávnej úpravy a pod.

Svoj prínos však dokáže na konkrétne technické riešenie aplikovať len vtedy, keď mu dostatočne rozumie. Je samozrejme nezmyselné paušálne definovať, čo to znamená “dostatočne”. Aby vedel posúdiť právnu stránku určenia rodičovstva, musí vedieť, ako dlho proces určenia potrvá, koľko ľudí pri ňom príde do styku s genetickým materiálom, aké sú možnosti zneužitia, akú spoľahlivosť možno genetickému testu pripisovať a pod.

Bez týchto vedomostí je veľmi obtiažne predvídať správanie novej legislatívy v praxi, či formulovať stručné a jasné právne texty. Obdobne to platí v každom právnom odvetví.

Interdisciplinarita pri aplikácii práva

Písať o právnej argumentácii na tomto blogu je nosením dreva do lesa. Nedostatočné zdôvodnenie verdiktov, ignorancia judikatúry, jednoducho nepresvedčivé argumentovanie, to všetko je predmetom kritiky autorov tohto blogu denno-denne. Pokiaľ ide o interdisciplinaritu, tou sa zásadne mení percepcia toho, čo už považujeme za presvedčivé.

Prírodné či sociálne vedy sa dnes nezaobídu bez rigoróznej analýzy. Dišputácie o ľudskej dôstojnosti, prirodzenosti či spravodlivosti, sa síce môžu začat verbálne stanovenou filozofickou koncepciou, avšak ňou by sa rozhodne nemalo skončiť. Odvolávanie sa na sociálnu spravodlivosť by dnes nemalo obísť Giniho index, tak ako antitrust nemôže obísť ekonomické analýzy trhu (teória hier, analýza monopolu a pod.), či právo na ochranu spotrebiteľa kognitívnu disonanciu. Ak chceme myslieť na dôsledky svojich rozhodnutí, veda, či už s číslami alebo bez nich, vie poskytnúť presvedčivejšie[1] dôkazy ako by snáď pripustil sudca odsúdený do pozície pohovkového filozofa/politika (podľa toho, či ide o kelsenovského “robota” alebo schlesingerovského aktivistu) .

Interdisciplinarita v právnej vede

J. H. H. Weiler vo svojej zbierke esejí[2] napísal: „…prístup právo a…, či už ide o právo a ekonómiu, právo a kultúru, právo a spoločnosť – teda právo v kontexte – sa stal novou ortodoxiou, de rigueur…Skutočne, možno by sme mali prestať hovoriť o právo a… a namiesto toho hovoriť o právo bez… prístupe, s myšlienkou, že neexistuje zmysluplný právny diskurz nevšímavý k ekonómii, politike a ku všetkému ostatnému.”

Kým úloha interdisciplinarity v práve je často zľahčovaná v praxi, právna veda s ňou počítať musí. Vychádzajú interdisciplinárne vedecké časopisy, vznikajú interdisciplinárne inštitúty; rozmýšľanie o práve “inak” sa stáva cenenou devízou.

To samozrejme platí najmä pre zahraničie. Prvoradou úlohou u nás (ČR a SR) je zrejme kvalitne zvládnuť práve doktrinalistický prístup k právu, čo je zjavným predpokladom nielen zlepšenia interdisciplinárneho vnímania práva, ale tiež k lepšiemu uplatneniu študentov v právnických profesiách. Časy kedy bude druhé podmienené prvým však už nie sú za horizontom.

Nehas čo ťa nepáli

Iste, je pekné rozplývať sa nad interdisciplinaritou v zahraničí, ale nepripomína to tak trochu povzdych tínedžerky nad vypracovanou hruďou Brada Pitta? Na zavedenie interdisciplinárneho myslenia, teda prístup právo a…, je veľmi užitočné vedieť, čo je to právo, alebo aspoň to, akými cestami sa k poznaniu práva chceme dopracovať.

K poznaniu sa dostávame rôznymi metódami. České a slovenské kurikulá obsahujú predmety, ktoré sa týmto metódam venujú. Logika, štylistika, rétorika či filozofia, to všetko nám môže poslúžiť k odpovedi na otázku Čo je to právo?[3]

Žiaľ, výuka práva v bývalom Československu (česť výnimkám) namiesto hlbokej znalosti metodológie prispieva skôr k vytváraniu nejakých pojmových fantómov. Iste, študenti vedia, že bol, žil, nejaký Hans Kelsen, či H. L. A. Hart, či Ronald Dworkin, a pokiaľ mali predmet Logika, vedia tiež, že existuje akási Boolova algebra, alebo predikátová logika.

Skončením predmetu sa však končí aj akékoľvek cielené využitie rôznych metód, ktoré doktrinalizmus poskytuje, v predmetoch nadväzujúcich. V pamäti zostáva len mlhavý dojem, že “také niečo sme predsa už robili”, pojmový fantóm, a nastupuje leb ocelová a zadek olověný, učenie sa naspamäť. Nejde podľa mňa o chybu pedagógov, ide o systémovú chybu, ide o rozdielne nazeranie na právo. Ak sa teda chceme venovať interdisciplinárnemu poňatiu napr. práva a ekonómie, musíme znova objaviť “interdisciplinaritu” práva a logiky, práva a filozofie, či práva a rétoriky.

Parafrázujúc sv. Augustína, čo by z práva zostalo, keby sme z neho odstránilo logiku, filozofiu a rétoriku? Veľké lúpežníctvo? Možno. Je to však len ťažko predstaviteľné. Tak ako o niekoľko (desiatok) rokov môže byť veľmi ťažko predstaviteľné odstrániť z práva ekonómiu, politológiu či gender studies.

A o to mi vlastne išlo.

P. S. Článok bol napísaný pre blog Jinéprávo, kde bol aj uverejnený.

---

[1] Samozrejme, presvedčivejšie pokiaľ ide o logos. Pathos a ethos nemusia byť nutne dotknuté (aj keď môžu). Viac tu.

[2] J.H.H. Weiler, The Constitution of Europe. "Do the New Clothes Have an Emperor?" and other Essays on European Integration (Cambridge, Cambridge University Press, 1999)

[3] Odpoveď na túto otázku nie je čisto deskriptívna a vždy obsahuje aj preskriptívny rozmer, teda Čo by malo byť právo?